Boh nám hovoril v Synovi

Úvod Zamyslenia

Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Boh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi. Židom 1,1

 

Boh nám hovoril v Synovi

 

   Aké je to vzácne, že ten veľký Boh, ktorý tróni v sláve na nebi, hovorieval k svojmu ľudu v prorokoch. Svedčí to o Božom záujme o svoj ľud, ktorý otcovsky miloval a preto ho chcel oboznamovať so Svojimi myšlienkami. Pre tú istú lásku im posielal slovo, ktorým ich upravoval na cestu pravdy, ak sa odchýlili alebo zablúdili.

 

   Čo však znamená, že za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi, ak nie to, že ten veľký Boh zostúpil na túto Zem? Keď sa zamyslíme nad veľkosťou toho okamihu, s úžasom vyznávame: Čo je človek, že pamätáš na neho, alebo syn človeka, že ho navštevuješ?!" (Žd 2,6). Boh prichádza medzi svoje stvorenie. Ó, aký dôležitý musí byť dôvod takéhoto navštívenia! A On prišiel ako Syn človeka, prebýval medzi nami a hovoril nám...

 

   Teraz povážme - keď sa ľudia tak dychtivo zaujímajú o to, čo povedal predstaviteľ štátu, alebo iná významná osobnosť v spoločnosti, o čo skôr by sa mali s bázňou zaujímať o to, čo nám prišiel povedať Boh skrze svojho Syna? Keď Boh hovorí, musí to byť predsa to najdôležitejšie, čo je potrebné počuť a poslúchnuť! „Preto musíme tým viacej pozorovať na to, čo sme počuli, aby sme nejako neprešli pomimo“ (Žd 2,1). Pretože Boží Syn nám prišiel povedať o veľkom spasení - ,,ktoré, keď o ňom začal najdriev hovoriť Pán, nám stvrdili tí, ktorí ho počuli" (Žd 2,3). Pán Ježiš hovoril: „Naplnil sa čas, a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte evanjelium!" (Mk 1,15).

 

   Priateľu, ktorý čítaš alebo si už počul tieto slová Pánove, prilož k nim svoje srdce a vieru! Pretože Pán Boh nikdy nehovorí zbytočne. Boh tedy prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie, pretože ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravodlivosti v osobe muža, ktorého určil nato, a podáva všetkým ľuďom vieru vzkriesiac ho z mŕtvych" (Sk 17,30-31). Áno, vzkriesiac Ho z mŕtvych, pretože Boží Syn prišiel nie len preto, aby nám hovoril, ale ,,učiniac si skrze samého seba očistenie od našich hriechov posadil sa po pravici Veličenstva na výsostiach" (Žd 1,3).

 

   Tak jasne tu môžeš vidieť lásku Pána Ježiša Krista, ktorou ťa miluje - prišiel, aby ťa zachránil, aby si mohol byť očistený od svojich hriechov. Za tvoje hriechy okúsil smrť, aby si ty vierou v Neho mohol večne žiť. Preto nebuď ako tí, ktorí počuli o tomto spasení a prešli pomimo. Alebo ako chceš raz utiecť Božiemu súdu, ak zanedbáš také veľké spasenie, ktoré ti Boh dnes ponúka zadarmo ako dar?! Nebuď ako tí, ktorí premeškali čas príhodný a odišli na večnosť nezmierení s Bohom. Neodkladaj na neskôr, nie nadarmo Písmo nalieha - „Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc" (Žd 3,15). Pretože zajtra už pre teba môže byť neskoro!

 

   Boh nám hovoril v Synovi. Či už slovám Pána Ježiša Krista uveríš alebo nimi pohrdneš, platia rovnako: „A keby niekto počul moje slová a neuveril by, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel nato, aby som súdil svet, ale aby som spasil svet. Kto mnou pohŕda a neprijíma mojich slov, ten má, kto by ho súdil slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň; lebo ja som nehovoril sám od seba, ale ten, ktorý ma poslal, sám Otec, mi prikázal, čo mám povedať a čo hovoriť. A viem, že jeho prikázanie je večný život. Čo tedy ja hovorím, ako mi povedal Otec, tak hovorím" (J 12,47-50).

 

   Dal by dobrotivý Boh milosť, aby sa slovo zvesti Pána Ježiša Krista zmiešalo s vierou tých, ktorí počuli. „Аmеn, аmеn vám hovorím, že ak niekto zachová moje slovo, neuvidí smrti na veky" (J 8,51). Či to nie je slovo hodné každého prijatia?



späť na Zamyslenia