Zober si to k svojmu srdcu

Lepšie je ísť do domu smútku ako ísť do domu hodovania a pitia, pretože tamto je koniec každého človeka, a živý si to berie k svojmu srdcu. Kazateľ 7,2

Zober si to k svojmu srdcu

   Vo všeobecnosti dom smútku nie je pre ľudí príliš vyhľadávaným a obľúbeným miestom. A predsa je napísané, že lepšie je ísť tam ako do domu hodovania a pitia. Prečo? Pretože mnohí žijú takým spôsobom, akoby nikdy nemali umrieť. V dome hodovania človek nerozmýšľa, kde bude tráviť večnosť, ale si užíva pôžitok z časnosti. Veď kto by sa v dome hodovania a pitia zamýšľal nad svojou smrťou a nad tým, čo bude potom? Dom hodovania a pitia nemusí byť len nejaké miesto, kam sa ľudia chodia „zabávať“, ale je to zároveň aj výstižný obraz spôsobu života človeka, ktorý myslí len na veci zemské, aby sa tu jeho duša mala dobre (napr. L 16,19 a nasl.).

   Snáď každého človeka okolnosti života raz privedú aj do domu smútku. Tam si skutočne môže uvedomiť, zobrať si k svojmu srdcu, aký je vlastne život krehký, krátky a pominuteľný. Niektorých ľudí naozaj akoby zastaví a privádza k zamysleniu nad zmyslom života až blízkosť tône smrti. Ľudia sú uponáhľaní a zaneprázdnení pre rôzne veci, že si ani nenájdu čas zastaviť sa a zamyslieť, kam sa to vôbec tak ponáhľajú. Pri vstupe do areálu cintorína je výstižný nápis: „Aj oni boli kedysi takí ako sme my, aj my raz budeme takí ako sú oni.“ Tie slová majú pripomenúť, že ľuďom je uložené raz zomrieť.

   Milý čitateľ, zobral si si už k svojmu srdcu, že aj tvoj život sa raz skončí? A čo bude potom? Božie slovo hovorí jasne, že potom bude súd (Žd 9,27). Situácia je vážna, nakoľko vo svojom hriechu nikto nemôže obstáť pred spravodlivým Božím súdom.

   Odplatou za hriech je smrť - odsúdenie do večného zatratenia. Avšak Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život (J 3,16). Vďaka Božej láske a milosti teraz už človek nemusí večne zahynúť, pretože darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi (R 6,23).

   A tak vyvstáva otázka: Prijal si už Pána Ježiša Krista za svojho Spasiteľa z hriechov? Ak nie, vyznaj Mu svoje hriechy, odovzdaj svoj život a On ťa zachráni pre večnosť. Zober si k svojmu srdcu aj tieto Božie slová:  Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom. (J 3,36)

späť na Zamyslenia